Študovala právo v Bratislave a popri tom biznis na Viedenskej univerzite. Na prestížnej súťaži modelových medzinárodných obchodných arbitráží úspešne pojednávala aj proti tímu Yale University. Téma ochrany ľudských práv a chuť žiť skutočne naplno so zmysluplnou prácou ju doviedla do Keceroviec. Zuzana Sojková.

So Zuzkou sme si vymenili o jej učiteľskej skúsenosti v Kecerovciach veľa správ. Pýtala som sa, vyrývala, zisťovala. Potrebovala som pochopiť. Ja som deti z osady nikdy neučila. Na východe som bola iba na svadbách a výletoch po pamiatkach v Košiciach.

Kecerovciam nie je ľahké porozumieť. Keď si ich zadáte do Google maps, okolo názvu dediny vám svietia sivé plochy s generickým nápisom “rómska osada”. Ale nie sú šedou škvrnou na mape, nie sú čiernobielou osadou z fotiek v novinách. Kecerovce sú farebné. Sú miestom kontrastov.

“Na jednej strane vidíš absolútny potenciál a talent tých detí – sú veľmi životaschopné, šikovné a veľmi akčné. Popri škole už desaťročné deti chodia kálať drevo, sami sa starajú o mladších súrodencov, robia domáce práce a varia kým sú rodičia v práci či na fuškách. Škola v ich živote jednoducho nie je hlavnou témou. Nie preto, že by nechceli študovať, ale vedia, že ďalej študovať nepôjdu.”

Dôvodov je viacero

Svet detí v Kecerovciach je značne skresaný. Takmer nikto z ich okolia po základnej škole ďalej neštuduje. Majú pocit, že sa im to neoplatí. Deti v Kecerovciach chcú byť murármi, stolármi, predavačkami a kaderníčkami. Niektorí policajtmi či sociálnymi pracovníkmi. V iných povolaniach si sami seba nepredstavujú.

Veľmi silno vnímajú rasizmus. Načo by som študoval, či študovala, keď ma bieli vždy budú brať inak. Keď ma aj tak nezamestnajú. Vyberú si svojich.

A bránia im v tom aj vážne ekonomické dôvody. Už len cestovné do blízkeho mesta je pre deti v ťažkej sociálnej situácii neprekonateľnou prekážkou.

Chcela som prácou žiť

Zuzka Sojková nastúpila do programu Teach for Slovakia ako čerstvá absolventka vysokej školy, kde študovala právo. Mohla ísť do advokácie, do korporátneho sveta či do verejnej správy.

“Drvivá väčšina toho ma ale frustrovala. Chcela som niečo, kde naozaj budem svojou prácou žiť, kde to bude mať stopercentný zmysel a účel. A keď budem mať osemdesiat rokov, spomeniem si, že som žila skutočne naplno.”

Rozhodnutie pridať sa do programu Teach for Slovakia považuje za najlepšie rozhodnutie v jej kariérnom živote. Vždy sa chcela venovať snahám o reformy a zároveň školstvu.

Počas prvého roka si potvrdila, že nič iné jej nedáva taký zmysel a radosť ako táto kariérna cesta. Po druhom roku by chcela pracovať na Inštitúte vzdelávacej politiky pri Ministerstve školstva a aktívne riešiť vzdelávacie politiky.

“Skúsenosť v Teach for Slovakia ma naozaj vycibrila na nový profesionálny level. Nadobudla som zručnosti, o akých sa mi ani nesnívalo, zvládla hraničné situácie, vďaka ktorým teraz so mnou niečo len tak nezamáva. Spoznala som perfektných ľudí v Kecerovciach, získala komunitu, kde sa na seba naozaj môžeme spoľahnúť a držíme spolu. A celkovo som zmenila svoje myslenie.”

Na chvoste kvôli jazyku

Zuzka bojuje s ťažkou situáciou v Kecerovciach už druhý rok. Na miestnej základnej škole učí na druhom stupni, prevažne angličtinu. Minulý rok bola triedna VIII.B, s ktorými si vytvorila silný vzťah a o ktorých hovorí ako o fantastickej triede.

Tento rok je triednou rovnako skvelej V.D. Kecerovce sú škola s dvojzmennou prevádzkou, ktorú navštevuje viac ako 800 žiakov a žiačok. Celoslovensky patria na chvost rebríčka čitateľskej gramotnosti.

“V 99% prípadov je slabá čitateľská gramotnosť našich žiakov spôsobená tým, že ich materinským jazykom je rómčina, nie slovenčina. Nie je to preto, že by sa nesnažili, alebo nechceli, alebo nedokázali – namiesto extra podpory ich systém jednoducho valcuje. “
Nulla sit amet nunc massa. Praesent sed est pellentesque, varius tellus non, efficitur nisi. Sed sit amet purus in odio varius tincidunt. Mauris ut ante lobortis, elementum orci efficitur, bibendum leo. Nulla fringilla porttitor congue. Nunc ac semper sapien, a lobortis augue. Morbi ullamcorper erat vel nunc euismod, at condimentum turpis iaculis. Aliquam pretium blandit ultrices.

Ut porttitor bibendum velit. Vivamus urna lorem, dapibus in odio nec, dapibus maximus risus. Vivamus eleifend vulputate egestas. Curabitur in diam eget lorem vehicula scelerisque. Mauris neque nibh, scelerisque ac malesuada at, feugiat a nisl etiam pulvinar nib.

Búrať mýty a prevziať zodpovednosť

Podľa Zuzky v Kecerovciach pomôže jedine inštitucionálna reforma, ak by sa škola stala takzvanou mýty búrajúcou. Mýty o tom, že Rómovia nie sú schopní učiť sa, že sú leniví, že nechcú, že sa nesnažia. Tieto mýty ale nestačí zbúrať v ľuďoch zvonku, ale aj v samotných žiakoch, rodičoch, učiteľoch. Zuzka sa snaží ukazovať svojim žiakom a žiačkam, že sú výnimoční a dokážu viac, ako si vedia predstaviť, každý deň.

Zuzka spoluvedie žiacku školskú radu, píše nový školský poriadok a plánuje založiť občianske združenie s cieľom prebudovať školu na práve progresívny a otvorený model.

Je toho však viac. Minulý rok založila dobrodružný krúžok. Prihlásilo sa jej naň tridsaťjeden detí. Tento rok až stodvadsaťpäť. Krúžok je zameraný na výlety po okolí, ktoré si však spoluorganizujú samy deti. Od toho, kam pôjdu, cez dátumy, dohody s rodičmi, až po vyzbieranie peňazí a nákup cestovných lístkov. Krúžok je zameraný na spoluprácu medzi žiakmi a vedie ich k samostatnosti a aktivite. Povzbudzuje aj ich sebadôveru.

“Stalo sa mi, že jedna skupinka, ktorá mala ísť na výlet do zoologickej záhrady, všetko premyslela nasledovným štýlom: zložili svoje úspory a nakúpili jedlo pre všetkých. Mysleli ešte aj na také veci, že so sebou zobrali poháriky na pitie, a pre istotu aj toaletný papier, ak by sa niečo rozlialo.”

Výlety – neobyčajné cesty vzdelania

Okrem výletov po okolí vzala Zuzka svoje žiačky aj do Štrasburgu.

“Drvivá väčšina mojich decák nebola ďalej ako v Košiciach. Prežiť pár dní mimo Slovenska, a samostatne, bola veľká vec. Na začiatku okolo toho bolo veľmi veľa strachu a nedôvery, ale vďaka komunikácii s rodičmi sme to zvládli.”

Do Štrasburgu sa Zuzka so žiakmi dostala na pozvanie pani europoslankyne Žitňanskej. Zišla sa tam veľmi rozmanitá skupina. Prvostupniari z Veľkých Levár, Zuzkine rómske dievčatá z Keceroviec, deti s Downovým syndrómom či stredoškoláci zo súkromného bilingválneho gymnázia v Bratislave.

“Okamžite si sadli a celý výlet boli ako partia kamarátov, ktorá sa pozná už roky, a nie pol dňa. Bolo fantastické vidieť moje žiačky na úrovni konverzovať s pani europoslankyňou, samostatne sa pýtať otázky, poskytnúť rozhovor do jedného videospotu priamo na pôde europarlamentu. Reprezentovali nás tam na najvyššej možnej úrovni, a ja som bola naozaj nesmierne hrdá.”

Zuzka vzala žiakov aj na koncoročný triedny výlet do Bratislavy, čo ju stálo obrovské množstvo energie, no stálo to zato. Výlety a zážitky aj mimo múrov školy Zuzka považuje za jednu z najlepších metód učenia sa.

Keď si pozriem Kecerovce na Google maps teraz, šedá škvrna s veľkým nápisom “rómska osada” už nie je pre mňa len škvrnou. Vidím v nej farby, tváre, obrovskú snahu a úsilie byť lepším. Vidím aktivitu, životaschopnosť a boj, o ktorom mi Zuzka hovorila.

“Najkrajším na tejto skúsenosti je práca s mojimi deťmi. Každý jeden deň vidím tonu kvitnutia a byť pri tom je obrovské privilégium. Je úžasné, keď sa niekto snaží a vyjde mu to. Keď prekoná svoj strach, spolupracuje, keď sa nejakej skupinke podarí prekonať výzvu, keď si niekto pýta extra úlohy. A úplne najkrajšie zo všetkého je, keď si tie decká začnú veriť. Prináša to neuveriteľné výsledky.”

Zuzka študovala právo na Univerzite Komenského a medzinárodný podnikový manažment na Universität Wien. V rámci medzinárodného tímu reprezentovala univerzitu na prestížnej súťaži modelových medzinárodných obchodných arbitráží, kde úspešne pojednávala aj proti tímu Yale University.