V roku 2019 odštartovali svoju cestu v programe Teach for Slovakia, kde počas nasledujúcich dvoch rokov pracovali na zlepšovaní vzdelávacieho systému na Slovensku. V sérii krátkych medailónikov vám predstavíme našich čerstvých absolventov programu a nahliadneme do ich skúsenosti. Ďalšou ambasádorkou je Lívia Svetlošáková.


Kto je Lívia Svetlošáková?
Za to, kým dnes je, vďačí najmä rodičom a niektorým svojim učiteľom, vďaka ktorým získala nielen vzdelanie, ale aj vieru a lásku k horám. Práve toto prostredie ju formovalo k vnímavosti a citlivosti voči iným. Cestovanie a podmienky, v ktorých žijú ľudia a najmä deti v iných častiach sveta, ju nenechali rovnakou. Tvrdí, že chudoba a problémy, v ktorých sú zacyklené celé generácie vyplývajú často z nedostatku vzdelania. Preto je podľa nej úžasné, že aj na Slovensku existujú projekty, ako Teach for Slovakia, ktoré spolu s inými organizáciami a ľuďmi pracujúcimi v školách, pomáhajú zlepšovať vzdelanie našich detí, upozorňujú na systémové problémy a cez aktivity, ktoré rozbiehajú po programe, ich následne aj riešia.
Teší sa, že mohla byť jeho súčasťou a prispieť tým, čo jej bolo darované, na zlepšenie budúcnosti čo i len jedného jej žiaka. Lebo aj to sa počíta :)

Vo svojom voľnom čase sa rada len tak túla v tichu po horách, spieva, trávi čas s rodinou, alebo priateľmi niekde na cestách pri spoznávaní nových miest.

Kam nasledovali jej kroky po ukončení programu?
Po ukončení programu Teach for Slovakia plánovala Lívia ostať v Handlovej, kde dva roky pôsobila. To sa jej nakoniec nepodarilo kvôli osobným dôvodom a neistému financovaniu projektu školiaceho strediska pre učiteľov v pandemickej situácii. Vrátila sa domov do Bratislavy a stala sa súčasťou tímu, ktorý pracuje na reforme vzdelávacieho systému priamo na Ministerstve školstva. Chce sa naučiť niečo nové od ľudí, ktorí tejto téme rozumejú a získať pohľad z druhej strany kuchyne.

Čo považuje za svoj najsilnejší zážitok?
Jej najsilnejší zážitok, ktorý si z 2-ročnému programu Teach for Slovakia odnáša, je návšteva detskej psychiatrickej nemocnice či pohľad na zranené dovtedy vysmiate citlivé duše, ktoré
si v školskej taške namiesto zabudnutých pomôcok často prinášajú svoje rodinné príbehy. Je ťažké prijať, že všetkým pomôcť nedokážete. Psychológ pôsobiaci priamo na škole je skôr výnimkou, preto sa podpora dostaví často až príliš neskoro, kedy sa na primárny problém nabalí množstvo iných a už sa s nimi všetko len vlečie. Mnohokrát zažila ako sa v škole, kde pôsobila snažili podať pomocnú ruku deťom mimo vyučovania, vypočuť ich, pracovať s rodičmi, no bez odbornej pomoci je to však veľmi náročné a časovo ťažko zvládnuteľné.

Kristína Uhlíková a Lívia Svetlošáková v relácii Školský klub | Zdroj: osobný archív

Aká bola jej najväčšia výzva a na čo je najviac hrdá?
Ak by mala pomenovať najväčšie výzvy, začala by osobnými – rýchle sťahovanie, zladenie času medzi prácou v škole, krúžkami, víkendovými vzdelávacími aktivitami, z nich vyplývajúcimi úlohami a časom na bežný chod domácnosti, nehovoriac o oddychu na ktorý podľa nej veľa ľudí počas programu zabúda. Po nástupe sa musela toto všetko naučiť veľmi rýchlo. Napriek srdečnej pomoci od skvelých kolegov, bol pre ňu prvý polrok nesmierne náročný. Za najkomplikovanejšiu považuje svoju snahu pracovať s deťmi na charakterovom vzdelávaní, jeho dopad často dlho nevidieť a počas online vzdelávania sa práve vzťahy ešte viac narušili. Skvelou výzvou bola tiež spolupráca na písaní scenárov pre televíznu reláciu Školský klub, kde neskôr sama účinkovala a zapojila do aktivít aj svojich žiakov. Posledným projektom pred odchodom z Handlovej chcela po sebe v škole nechať niečo, na čo budú jej študenti spomínať. Z financií fondu Change for Slovakia vytvorili spoločne s deťmi z viacerých tried a kolegami vonkajšiu triedu z drevených paliet. Keď spokojní žiaci sedeli a smiali sa na vlastnoručne vyrobenom sedení, vedela, že to stálo za to.

Najviac hrdá je na svoju rodinu.

Lívia Svetlošáková so svojimi žiakmi |  Zdroj: Facebook – ZŠ Školská Handlová

A na záver – jej obľúbený výrok/motto je: “Neobviňuj tmu, zapáľ sviečku…”