Project Description

mydliarova
  • V programe pôsobila na ZŠ Rokycany.

  • Učila predmety: triedna učiteľka na prvom stupni, učila všetky predmety svoju triedu

Mária Mydliarová

Študijným pobytom v Írsku počas SŠ nadobudla skúsenosti a odvahu, ktoré zužitkovala na Luníku IX i v Rwande.

Vyštudovala angličtinu pre európske inštitúcie a ekonomiku v Košiciach. Časť štúdia absolvovala v Krakove a v Paríži, kde stážovala na slovenskej ambasáde. Veľa ju naučil Sokratov inštitút, Politická akadémia, ako aj práca v Divých Makoch a Človeku v ohrození.

“Balansovanie medzi svetom sofistikovanej diplomacie a autenticky drsnou realitou vylúčených komunít mám asi v povahe, preto ma baví hľadanie prienikov. Odvaha, úprimnosť a láska v rôznych situáciách prekonali strach, preto verím, že život má Zmysel (aj keď ho niekedy nedáva).”

Moja dvojročná skúsenosť v Rokycanoch mala veľa rozmerov. Aktívne som sa podieľala na rozbehnutí novovzniknutej ZŠ v Rokycanoch jednak na tvorbe vízie, misie a témy školy, ako aj na príprave a zabezpečovaní priestorov a pomôcok.

Prvý rok som učila štvrtákov, 8 z 11 žiakov boli v minulosti nesprávne zaradení do ŠŠ (Špeciálna škola), 10 z nich malo odporúčaný individuálny prístup kvôli priemernému intelektu, 10 žiakov v minulosti prepadlo a bol to ich 4. presun a 4. učiteľka.

Dynamika triedy a klíma v triede boli spočiatku veľmi zlé, akademické výsledky u väčšiny žiakov na úrovni max. 2. ročníka. Žiaci boli demotivovaní, nemali sebadôveru.

Cez charakterové vzdelávanie a zážitkové aktivity som u žiakov rozvíjala reflexiu, motiváciu a sebahodnotu. Žiaci si vytvorili vzťah k škole, aj medzi sebou navzájom a zlepšila sa dochádzka.

V rámci výskumu som s 2 žiakmi testovala metodiku na zvýšenie pozornosti u žiakov s ADHD – KUPOZ, pričom obaja zaznamenali vo výstupoch pokroky.

Najsilnejším zážitkom, ktorý upevnil naše vzťahy a dôveru, bola týždenná škola v prírode v Tatrách. Žiaci prejavili a ďalej rozvíjali sebakontrolu, zodpovednosť, samostatnosť a tímovú prácu.

Podieľala som sa na príprave a organizácií kultúrnych podujatí – Vianočný koncert, Deň Rodiny, Hviezdoslavov Kubín. Prácu so žiakmi som prezentovala aj vonku – v rozhovoroch, na konferencii ShowCrates, v Trochu Inak Adely Banášovej, v reportáži na TV Markíza.

Snažila som sa, aby mali žiaci kontakt aj s ľuďmi, ktorí ich môžu inšpirovať – našu školu navštívila speváčka z Čavorenge Júlia Kozáková a tanečníčky, ktoré deťom prezentovali rómsku kultúru v umení a hovorili o identite. Na Mikuláša nás navštívili členovia OZ KAPA12, ktorí sa venujú odporúčaniam smerom k systémovým zmenám vo verejnej správe.

Okrem toho, že pre deti zabezpečili program a balíčky, spoznali prostredie, nahliadli do problematiky MRK (marginalizované rómske komunity) aj vďaka stretnutiu s pracovníčkou v KC Človeka v ohrození.

Počas návštevy vojaka, poručíka Matúša Daňa sme na škole realizovali branný výcvik, kde sa deti teoreticky i zážitkovo učili o disciplíne, sebakontrole a vytrvalosti. V škole v prírode som pre žiakov zabezpečila 2 externých animátorov a lektorku/lekárku, ktorá si pripravila diskusii s dievčatami o dospievaní a puberte.

Na záver školského roka som spoluorganizovala komunitné podujatie Spev nás spája, kde miestny aktivista, mentor Divých Makov a hudobník Dávid Guman pripravil pre deti súťaž v speve za doprovodu profesionálnych hudobníkov a koncert ľudovej hudby a rómskej speváčky Nikoly Haluškovej.

Pôsobila som ako predsedníčka Rady školy, vďaka čomu som lepšie nahliadla do náročnej dynamiky vzťahov školy, zriaďovateľa a ministerstva.

Najväčším úspechom z hľadiska systémových zmien bola voľba a vymenovanie riaditeľky školy, kde som z pozície predsedníčky Rady školy intenzívne a vytrvalo hájila záujmy žiakov, školy, odbornosť a nestrannosť volieb v náročnom procese, ktorý trval pol roka.

Druhý rok som učila prvákov, oboznámila som sa s problematikou slovenčiny ako druhého jazyka. Na školu som priniesla metódu SFUMATO. Pre kolegyne som zabezpečila tréning o kultúrnom kóde a vzdelávaní detí zo SZP ( sociálne znevýhodnené prostredie) so Zuzanou Reveszovou.

Aktívne som networkovala a prepájala školu s rôznymi organizáciami a zaujímavými osobnosťami. O charakterom vzdelávaní som hovorila na viacerých konferenciách o MRK alebo vzdelávaní: Pastorácia Rómov (KBS, Bratislava) Vzdelávacie aktivity pre deti z MRK – formálne i neformálne (Človek v ohrození, Prešov) Znievske dišputy (Obec Kláštor pod Znievom)

V rámci Leadership challenge som vytvorila pre deti z MRK hru na rozvíjanie finančnej gramotnosti v spolupráci s organizáciou Človek v ohrození.

Pôsobenie v TFS ma naučilo prijímať. Viac prijímať seba v rôznych podobách, ľudí okolo mňa, aj keď sú veľmi odlišní, prijímať život s tým, čo prináša, prijímať aj sklamania a neúspechy.

Viac sa zamerať na prítomnosť a to, čo môžem urobiť práve teraz, aby som ho pre seba alebo niekoho iného spravila lepším, príjemnejším.

Naučilo ma, že je dôležité poznať sa, starať sa o seba a lepšie si nastavovať hranice.

Žiaci ma naučili zasmiať sa na sebe, priznať si chybu, naučili ma oveľa viac ďakovať a chváliť.

Kolegyne v škole ma naučili vytrvalosti, pokore a odhodlaní nevzdávať to, aj keď občas ťaháme za kratší koniec. A ľudia z TFS ma naučili neporovnávať sa, ale hľadať v sebe výnimočnosť a v spolupráci silu.

Podporovatelia mi pripomínali, že v učení a angažovaní sa v komunite nie som sama. Keď som sa až príliš ponorila do každonenných starostí a ťažkostí, aj vďaka rozhovoru s nimi som získala nadhľad a spomienku na to, prečo to celé robím a prečo to má zmysel.

Potešili ma osobné návštevy v Rokycancoh. Horúce kreslo, kde žiaci pripravili pre Boleka kopec otázok.

Návšteva Peti, ktorá nás hneď na začiatku šk. roka povzbudila, priniesla deckám pomôcky a hry a my sme si večer vyvetrali hlavu v divadle a na večeri.

Berovci, ktorí nám poslali hru, didaktické pomôcky a pracovný zošit pred pobytom na škole v prírode.

Lucka, ktorá pre decká vlastnoručne pripravila obrazové karty. Rozhovor a povzbudenie pána Bussarda, ktorý sa o situáciu v Rokycanoch zaujímal.

Stretnutie s p. Slobodom počas pracovnej cesty na východe Slovenska.

Daniel Rabina bol úžasným podporovateľom, pretože vedel prečo je v CHfS a čo to znamená. Zaujímal sa o decká a to, čo robíme, no bol tu hlavne pre mňa. Kedykoľvek som potrebovala,, mohla som sa ozvať a častokrát sa s ponukou pomoci alebo možnosti spolupráce ozval aj sám.

Bolo pre mňa obrovským povzbudením a záväzkom vnímať, že moju cestu niekto nielen sleduje, ale mi “kryje chrbát” a keď bude treba, je pripravený chytať. S Danielom sme si počas 2 rokov vytvorili vzťah, poznal mňa, moje decká, a to, čím v Rokycanoch žijeme.

Silným zážitkom pre mňa bolo spoznať pána Brtka. Svojím záujmom o dianie v Rokycanoch ma vždy povzbudil. Reagoval na to, čo som písala v mailoch, odpísal, pýtal sa, potešil sa stretnutiu. Videla som, že mu na mne a deckách záleží.

Na stáži som nebola. Počas leta som absolvovala medzinárodný tréning na desing thinking v Krakove.

Po tom, čo mi v júli oznámili, že žiakov, ktorých som učila preraďujú naspäť do školy, z ktorej ich predtým vyhnali som sa rozhodla absolvovať púť do Santiaga de Compostella, aby som si pripomenula, že TO celé má ZMYSEL, aj keď to občas zmysel nedáva.

V budúcnosti by som sa chcela venovať neformálnemu vzdelávaniu a advokácii tém sociálneho vylúčenia v rámci inštitúcii i vo verejnom priestore.