Project Description

danisova
  • V programe pôsobila na ZŠ Bystré.

  • Učila predmety: anglický jazyk, dejepis, občianska výchova, výtvarná výchova

Michaela Danišová

Študovala na Karlovej univerzite medzinárodné teritoriálne štúdiá, potom Peace and Conflict Studies vo Švédsku.

Po promóciách pokračovala v peacebuildingovej organizácii pôsobiacej  v piatich afrických krajinách. Na dva roky sa ocitla v Konžskej demokratickej republike, kde spolupracovala robila na udržateľnom riešení konfliktov medzi znepriatelenými etnickými skupinami.

V Kongu si uvedomila akútnosť politickej a spoločenskej situácie vo svojej vlastnej krajine. Preto sa pridala do Teach for Slovakia.

“Verím v potenciál programu transformovať nielen životy znevýhodnených detí ale následne aj celej slovenskej spoločnosti. Verím, že tu budem mať jedinečnú príležitosť nadobudnúť a aplikovať nové skúsenosti, s cieľom rozvíjať a inšpirovať deti k vyšším výkonom, ako aj ku kritickému mysleniu a porozumeniu okolitého sveta.”

V prvom roku som sa sústredila najmä na prípravu a učenie hodín angličtiny zaujímavým a interaktívnym spôsobom cez rôzne hry a rolové situácie.

Cieľom bolo učiť žiakov angličtinu spôsobom, ktorý by im pomohol ju využívať aj v reálnom živote. Takže sme veľa pracovali na počúvaní a hovorení.

Zároveň sme sa učili, že robenie chýb, najmä pri novom jazyku, je úplne v poriadku a toto som často ilustrovala mojimi vlastnými príbehmi z môjho života v zahraničí.

V rámci polročných a koncoročných hodnotení učiteľa mi potom deti často spomínali, že sa na naše hodiny tešia a angličtina mnohých začala baviť.

Tomu odpovedalo aj zlepšenie ich priemeru, kde najmä žiaci, ktorí zvykli mať 2, 3 a 4 začali prejavovať záujem o opravovanie si známok a mnohí si zlepšili známky aj o celý stupeň.

Okrem akademickej stránky sme v prvom roku s mojimi ôsmakmi intenzívne pracovali na budovaní vzťahov a riešení konfliktov v triede.

Mnohokrát to znamenalo, že sme po škole spolu sedeli a učili sa komunikovať, čo nás na druhých frustruje a vadí nám, slušným spôsobom a prichádzali na riešenia osobných problémov.

Okrem toho sme za odmeny začali spolu chodiť aj na výlety do Prešova – absolvovali sme spolu návštevu kina, kúpaliska a jump arény, vždy spojené so spoločnou večerou.

V druhom roku som dostala príležitosť učiť mojich deviatakov okrem angličtiny a občianskej aj dejepis 20. storočia, čo slúžilo ako skvelá platforma na znovuobjavovanie príbehov z našej nedávnej histórie, na učenie sa rozdielov medzi totalitou a demokraciou a prepájaním histórie so súčasnou situáciou na Slovensku.

Už v prvom roku som s nadšením facilitovala workshopy neziskovej organizácie Postbellum u nás na škole. Boli zamerané na približovanie histórie cez životné príbehy pamätníkov. V tomto som pokračovala aj v druhom roku, kedy workshopy absolvovala nielen moja trieda, ale aj ôsmaci a deviataci.

V rámci môjho druháckeho projektu som zorganizovala v spolupráci s neziskovou organizáciou Mareena návštevy troch cudzincov žijúcich na Slovensku. Cieľom týchto stretnutí bolo nabúrať už možno zažité stereotypy žiakov voči imigrantom a cez fyzické stretnutie vytvoriť príležitosť zdieľať a lepšie porozumieť životným príbehom cudzincov žijúcich na Slovensku. Bohužiaľ koronakríza tento projekt prerušila a ďalšie návštevy už nebolo možné zorganizovať.

V druhom ročníku sme spolu s mojimi deviatakmi stáli aj pred veľkou otázkou kam na strednú školu. V rámci hodín občianskej výchovy sme niekoľko mesiacov pracovali na sebaspoznávaní – spoznávaní našich silných ale aj slabých stránok, robením si viacerých testov osobnosti s prepojením na vhodné zamestnania a definovaním si toho čo nás naozaj v živote baví.

Tieto dva roky mi priniesli toľko asi ako žiadne dva roky predtým (ak možno nerátam keď som sa učila chodiť a hovoriť :D).

Naučila som sa učiť/prezentovať – vedieť jasne, zrozumiteľne, stručne a dúfajme, že zaujímavo, vysvetliť učivo do detailov, reagovať na konflikty a správanie problémových žiakov, chápať prostredie, v ktorom vyrastajú a žijú moji na oko “obyčajní” žiaci a ako veľmi to ovplyvňuje ich výsledky a správanie v škole, naučila som sa neskutočnej trpezlivosti a zručnosti nereagovať hneď a okamžite na situácie, ktorým zatiaľ nerozumiem, naučila som sa aký nespravodlivý je svet školstva a že naozaj nie všetky deti majú šancu v živote uspieť, aj keď za to sami nemôžu.

Najviac som sa však asi naučila o sebe samej – o tom ako veľmi tvrdo viem pracovať, o tom, že som perfekcionistka a málokedy uznám, že som odviedla dobrú prácu, o tom, ako s tým ďalej pracovať, o tom, že viem byť kreatívna, o tom ako veľmi mi na iných záleží a že to tak chcem mať aj do budúcna.

Odnášam si aj nádej, pretože vďaka Teachu som mala možnosť spoznať TfS tím a moju kohortu – skupinu neuveriteľne inšpiratívnych, nápaditých a tvrdo pracujúcich mladých ľudí na Slovensku o ktorých existencii som pred Teachom z časti pochybovala.

Hneď na začiatku prvého roka sa mi podarilo zorganizovať návštevu jedného z mojich podporovateľov – pána Ondreja Pometla – na našej škole, kde mal možnosť porozprávať mojim žiakom a vzťahu našich dvoch krajín – Česka a Slovenska. Hovoril o tom, z čoho pozostáva práca veľvyslanca a akou životnou cestou si prešiel, aby bol tam kde je.

Stážovala som na Basecampe, kde som facilitovala sessions o učení ako aj o základných TfS hodnotách.

Pre mňa to bola skvelá príležitosť vyskúšať si učenie nielen detí ale aj dospelých, uviesť novú kohortu do TfS života a vytvoriť si s nimi pekné vzťahy.

Takisto mi to pomohlo po náročnom prvom roku v sebe znovuobjaviť ten zápal, zmysel a motiváciu v pokračovaní tejto niekedy tŕnistej a náročnej cesty.